S V E D E C T V O.

Moje svedectvo chcem smerovať k tomu,žeNáš Pan Boh nenechá nikoho aby keď padne až dno,že by nemôhol vstať a znova ho nasledovať.Veď každá zblúdená ovečka, ktorú najde pastier je vzácnejšia ako tie ktoré stratené neboli.Ku tomu by som rád prirovnal moj svedectvo.
Pochádzam z nie bohatéj ale robotnickej rodiny.Rodičia sa snažili vychovať ma v krestanskom duchu.Darilo sa im to tak do 16-rokov .Potom prišli kamaráti astým aj tramovanie.To znamenalo že som býval soboty a nedele v horách.A tak som pomaly a isto schádzal s cestý ktorá viedla k Bohu.Na ceste od Boha môžete veľmi ľahko stretnúť,takého priateľa akým je alkohol a ine podobné neresti.
V kapitole vktorej bola vojenská služba,svadba,a narodenie mojích drahých dcer, bol tiež veľký dar od Pána za ktorý som mu vtom čase ani nepoďakoval.
Rokyutekali a alkohol vládol svojím spôsobom a prinášal stále horšie a horšie situacie.
S pomocou rodiny som sa rozhodol stým životom skoncovať.Čo sa mi aj po tolkých rokoch podarilo.Že cesta sa otočila môžem z istotou ďakovať Nášmu Bohu..Po 27-rokoch so sa odhodlal isť na sv.spoveď a sv.príjimanie.Dodnes na to nezabudam a pána kaplana ktorý ma spovedal poznám osobne a som mu veľmi vďačný.Dnes už bez týchto sviatosti by som asi nevedel žiť.Do božieho chrámu chodím denne a veľa krát aj dvakrát denne.Na sv. spoveď chodím ked uznám za vhodné a na sv. prijimanie chodím denne. A tak teraz môžem s