1 Ježiš odišiel na Olivový vrch. 2 Včasráno znova vošiel do chrámu a všetok ľud prichádzal k nemu. Sadol si a vyučoval ich. 3 Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavili ju do prostriedku 4 a povedali mu: Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. 5 Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ukameňovať. Čo teda povieš ty? 6 Týmito slovami ho pokúšali, aby ho mohli obžalovať. Ježiš sa však zohol a písal prstom po zemi. 7 Keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň! 8 A znova sa zohol a písal po zemi. 9 Keď to počuli, po jednom — počnúc najstaršími — odchádzali. A tak zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. 10 Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil? 11 Odpovedala: Nikto, Pane! Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš!

[learn_more caption=”Žalm 126″]
2 Vtedy sme mali ústa plné smiechu a jazyk plesania. Vtedy sa medzi pohanmi hovorilo: Hospodin urobil pre nich veľké veci!
3 Hospodin urobil pre nás veľké veci, radovali sme sa.
4 Zmeň náš údel, Hospodin, ako riečiská v Negeve!
5 Tí, čo rozsievajú so slzami, budú žať s plesaním.
6 S plačom vychádza ten, čo rozsieva semeno; s plesaním sa však vráti a donesie snopy.
[/learn_more]