1 V tom čase prišli za ním nejakí ľudia a rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv zmiešal Pilát s ich obetami. 2 On im odpovedal: Myslíte si, že spomínaní Galilejčania, ktorí tak trpeli, boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania? 3 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. 4 Alebo si myslíte, že tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní Jeruzalemčania? 5 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete takisto. 6 A povedal toto podobenstvo: Istý človek mal vo vinici zasadený figovník. Keď prišiel hľadať na ňom ovocie, nič nenašiel. 7 Preto povedal vinohradníkovi: Pozri, už tri roky chodím hľadať na tomto figovníku ovocie, no nič nenachádzam. Vytni ho! Načo zbytočne vyčerpáva zem? 8 On mu odpovedal: Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. 9 Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, vytneš ho.

[learn_more caption=”Žalm 104″]
1 Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Hospodin, môj Boh, nesmierne si veľký! Nádherou a velebou si sa zaodel.
2 Zahaľuješ sa svetlom ako plášťom, rozpínaš nebo ako stan.
3 Príbytky si staviaš na vodách, z oblakov si robíš voz, na perutiach vetra sa uberáš.
4 Víchry robíš poslami, plamene ohňa služobníkmi.
5 Zem si založil na pilieroch, nezachveje sa nikdy.
6 Záplavou si ju pokryl ako rúchom, vody stáli nad vrchmi.
7 Pred tvojou hrozbou odtiekli, tvoj hromový hlas ich vyľakal.
8 Keď sa vynorili vrchy, klesli do dolín, na miesto, ktoré si im vymedzil.
[/learn_more]