18 Raz sa osamote modlil. Boli s ním jeho učeníci. Opýtal sa ich: Za koho ma ľudia pokladajú? 19 Oni odpovedali: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a ďalší hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov. 20 A za koho ma pokladáte vy? , opýtal sa ich. Peter odpovedal: Za Božieho Mesiáša. 21 No on ich dôrazne žiadal, aby to nikomu nepovedali, 22 a dodal: Syn človeka musí mnoho trpieť, byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi. Musí byť zabitý a tretieho dňa vzkriesený.

[learn_more caption=”Žalm 144″]1 Dávidov. Nech je zvelebený Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bojovať, moje prsty viesť vojnu. 2 Moje milosrdenstvo a moja pevnosť, môj hrad a môj záchranca, môj štít, ktorým sa kryjem. On mi podmaňuje môj ľud. 3 Hospodin, čože je človek, že sa k nemu priznávaš; a syn človeka, že naňho myslíš? 4 Človek sa podobá vánku, jeho dni sú ako miznúci tieň.[/learn_more]