20 Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz? 21 Ježiš mu odpovedal: Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem. 22 Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. 23 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. 24 Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť. 25 Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: Pozhovej mi a všetko ti vrátim. 26 Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil. 27 Len čo ten sluha odišiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho, škrtil a volal: Vráť, čo si dlžen! 28 Spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a vrátim ti. 29 Ten však nebol ochotný, ale odišiel a dal ho do väzenia, kým mu nesplatí dlžobu. 30 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a oznámili svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 31 Tu si ho pán zavolal a povedal mu: Ty zlý sluha, odpustil som ti celý dlh, pretože si ma prosil. 32 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou? 33 Jeho pán sa rozhneval a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ nesplatí celú dlžobu. 34 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý zo srdca svojmu bratovi.

[learn_more caption=”Žalm 25″]
1 Dávidov. Na teba čakám, Hospodin, k tebe pozdvihujem dušu, môj Bože.
2 V teba som dúfal, nech nie som zahanbený, nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou.
3 Nebudú zahanbení ani tí, čo čakajú na teba. Zahanbení budú tí, čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery.
4 Hospodin, daj mi poznať svoje cesty! Nauč ma kráčať po tvojich chodníkoch!
5 Veď ma svojou pravdou a vyučuj ma, lebo ty si Boh mojej spásy, na teba čakám deň čo deň.

[/learn_more]