45 Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho. 46 Niektorí z nich však odišli k farizejom a porozprávali im, čo Ježiš urobil. 47 Nato zvolali veľkňazi a farizeji veľradu a povedali: Čo robiť? Veď tento človek robí mnoho znamení! 48 Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ. 49 Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete 50 a ani nechápete, že je pre vás užitočnejšie, aby zomrel jeden človek za ľud, akoby zahynul celý národ. 51 To však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz v tom roku prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ. 52 A nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil dovedna rozptýlené Božie deti. 53 A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú. 54 Preto sa Ježiš už nepohyboval verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efrajim, a tam sa zdržiaval aj s učeníkmi. 55 Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja pred Veľkou nocou vystupovali do Jeruzalema očistiť sa. 56 Hľadali teda Ježiša, a keď postávali v chráme, medzi sebou si hovorili: Čo myslíte? Príde vôbec na sviatky? 57 No veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že ak sa niekto dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.

[learn_more caption=”Žalm 17″]
6 K tebe volám, Bože, lebo mi odpovieš, nakloň mi svoje ucho, počuj, čo hovorím.
7 Ukáž divy svojho milosrdenstva, ty, ktorý pravicou svojou zachraňuješ všetkých, čo sa pred nepriateľmi k tebe utiekajú.
8 Chráň ma ako zrenicu oka! Skry ma v tôni svojich krídel
9 pred bezbožníkmi, ktorí chcú na mne spáchať násilie, pred úhlavnými nepriateľmi, čo ma zúrivo obkľučujú.
[/learn_more]