1 V prvý deň po sobote včasráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. 2 Kameň našli odvalený od hrobu. 3 Keď vošli dnu, telo Pána Ježiša nenašli. 4 Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja muži v žiarivom odeve. 5 Ženy sa preľakli a sklonili tváre k zemi. Ale muži im povedali: Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6 Niet ho tu, bol vzkriesený. Spomeňte si, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei: 7 Syna človeka musia vydať hriešnikom do rúk a ukrižovať ho, ale tretieho dňa musí vstať z mŕtvych. 8 Tu si spomenuli na jeho slová, 9 vrátili sa od hrobu a všetko porozprávali Jedenástim a všetkým ostatným. 10 Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova a s nimi aj ostatné, ktoré to rozprávali apoštolom. 11 Ale tým sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. 12 No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol, videl tam len plachty. Odišiel domov s úžasom nad tým, čo sa to stalo.

[learn_more caption=”Žalm 104″]
1 Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Hospodin, môj Boh, nesmierne si veľký! Nádherou a velebou si sa zaodel.
2 Zahaľuješ sa svetlom ako plášťom, rozpínaš nebo ako stan.
3 Príbytky si staviaš na vodách, z oblakov si robíš voz, na perutiach vetra sa uberáš.
4 Víchry robíš poslami, plamene ohňa služobníkmi.
5 Zem si založil na pilieroch, nezachveje sa nikdy.
6 Záplavou si ju pokryl ako rúchom, vody stáli nad vrchmi.
7 Pred tvojou hrozbou odtiekli, tvoj hromový hlas ich vyľakal.
8 Keď sa vynorili vrchy, klesli do dolín, na miesto, ktoré si im vymedzil.
9 Postavil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby znova nepokryli zem.
10 Pramene vypúšťaš do potokov, čo tečú medzi vrchmi,
11 napájajú všetku poľnú zver; z nich si divé osly uhášajú smäd.
12 Nad nimi hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi vetiev sa ozýva jeho hlas.
13 Zo svojich príbytkov zvlažuješ vrchy, ovocím tvojho diela sa sýti zem.
[/learn_more]