14 Vtedy odišiel jeden z Dvanástich, menom Judáš Iškariotský, k veľkňazom 15 a povedal: Čo mi dáte, ak vám ho zradím? Oni mu určili tridsať strieborných. 16 Od tej chvíle hľadal príležitosť ho zradiť. 17 V prvý deň nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a opýtali sa: Kde chceš, aby sme ti pripravili večeru veľkonočného baránka? 18 On odpovedal: Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Majster odkazuje: Môj čas je blízko. U teba budem sláviť veľkonočnú večeru so svojimi učeníkmi. 19 Učeníci urobili, ako im Ježiš prikázal, a pripravili veľkonočnú večeru. 20 Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi k stolu. 21 Keď jedli, povedal: Amen, hovorím vám, že jeden z vás ma zradí. 22 Veľmi sa zarmútili a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: Som to azda ja, Pane? 23 On odpovedal: Kto si so mnou namočil ruku v mise, ten ma zradí. 24 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa vôbec nebol narodil. 25 Nato povedal Judáš, ktorý ho zrádzal: Či som to ja, Rabbi? Odpovedal mu: Ty si to povedal.

[learn_more caption=”Žalm 69″]
2 Zachráň ma, Bože, lebo voda mi siaha až po hrdlo.
2 Zachráň ma, Bože, lebo voda mi siaha až po hrdlo.
3 Topím sa v hlbokom bahne, nemám sa na čo postaviť. Dostal som sa do vodných hlbín, prúd ma odnáša.
4 Volanie ma vyčerpalo, hrdlo mi vyschlo, oči pohasli očakávaním na môjho Boha.
5 Viac ako vlasov na mojej hlave je tých, čo ma bez príčiny nenávidia. Mocní sú tí, čo ma chcú zničiť, podlí nepriatelia. — Mám nahradiť, čo som neulúpil? —
6 Bože, ty poznáš moju nerozumnosť, nie sú ti skryté moje previnenia.
7 Nech sa nemusia hanbiť za mňa tí, čo v teba dúfajú, Pane, Hospodin zástupov! Nech sa nemusia cítiť ponížení pre mňa tí, čo ťa hľadajú, Boh Izraela!
8 Veď pre teba znášam potupu a hanba mi pokrýva tvár.
9 Za cudzieho ma pokladajú vlastní bratia, cudzincom som pre synov svojej matky,
10 lebo horlenie za tvoj dom ma strávilo a hany tých, čo ťa tupia, padli na mňa.
11 Keď som plakal a v pôste si trápil dušu, vyšiel som na posmech.
12 Keď som si obliekol vrecovinu, stal som sa im posmešným príslovím.
13 Ohovárajú ma tí, čo vysedávajú v bráne, posmešne si o mne pospevujú opilci.
14 Ja sa však k tebe modlím, Hospodin, v príhodnom čase. Bože, odpovedz mi vernou pomocou pre svoju veľkú milosť!
[/learn_more]