Bola som v tretom rocniku…. …. Otec mi asi tak rok pred tym odisiel do bratislavi… Neozyval sa. Casto som plakavala. Chybal mi, ked odisiel vytrhol mi kus strdca. Posledny krat , som sa nanho pozrela , ked odysiel s velkym treskom. O rok neskor som pocitovala bolest na spomienku nanho….
Ked som sa prvy krat isla vyspovedat … Pred tym som si robila zoznam s hriechmi … Rozplakala som sa pri mamine. Bolo mi luto toho co som spravila. Po spovedi som sa citila volna . ako by som mala kazdu chvilu vyletiet do nebies. Jezis ma vyslobodil z hriechov. Bola som statna a hlavne slobodna. V noci som mala zvlastny sen. Jezis predomnoy stal s otborenou narucou plnou milosrdenstva. Netusim preco a ani neviem ci si to dobre pamatam. Mal na sebe rucho s farbami cervena a biela. Pytala som sa deciek vskole ci nieco podobne zazili. Preto, ze som si pomyslela , ze mozno sa to stalo kazdeme, ale nie nestalo. Boh mi dal neskutocnu milost. Na prvom svatom prijmani tam zavolali ako fotografa mojho tatina takmer som sa tam na mieste rozplakala. Necitila som k nemu hnev , ale lasku.
O PAR ROKOV NESKOR…
Styri roky som zila bez boha…. Neviem cim to bolo , ale diabol si ma stiahol k sebe a ani som si to nevsimla. Takmer. Cez tie styri roky som spravila strasne hriechy. Skutocne. A take tazke, ze to bolo neskutocne… Ale pan sa ma nevzdal aj po tom vsetkoco som mu spravila. Lebo laska jeho je velka. Jeden tyzden. Na mna svedomie strasne doliehalo.