Volám sa Marek, a teraz mám 15 rokov. Poviem Vám svoj príbeh:

Písal sa rok 2012. V predposledný týždeň školského roka som sa dozvedel o jednej konferencii, ktorá sa mala konať v okolí Michaloviec. Prihlásil som sa, a s očakávaním som sa už tešil na čas konania. Odrátaval som hodiny, minúty, sekundy do odchodu zo zastávky autobusu. Nastúpil som, a ovalil ma studený vzduch klimatizácie, ktorú nám zapol milý šofér. Odrazu som sa ocitol v spoločenstve úžasných ľudí-to ktoré je mojou rodinou dodnes. Dopravili sme sa na miesto činu-Palín, okres Michalovce. V prvý deň to nebolo nič extra, akurát večer sme sa však dostali k téme večera – „Som, ktorý som”, táto téma vo mne niečo vzbudila. Nevedel som, čo to je, pretože dovtedy som poznal Boha iba podľa toho, čo som bol takpovediac naučený (2 mesiace pred tým som konfirmoval. V praxi som Boha nepoznal.) Noc druhého večera však bola niečim iná. Téma mala názov „Ježiš – Pán a priateľ”. Žena, ktorá mala túto tému bola mi veľkou sympaťáčkou (možno to aj práve číta), a táto téma mi otvorila oči! Zrazu som pocítil chlad a bola mi zima. Ale nie tá klasická zima, že zimomriavky, ale cítil som Božieho Ducha! Vošiel! Vedel som, že Boh si ma chce použiť! Získal si ma! Trvalo mi, pokiaľ som prišiel na to, čo sa to vlastne stalo. Rozprávala o tom, ako nás nekonečne miluje, a čo pre nás robí Boh. Potom sme sa vrátili domov, a odvtedy je môj život obrátený. Ďakujem za to Bohu aj žene, Aničke, ktorá sa podieľala na mojej premene.
Chvála Hospodinu!