Od malička som chodila do kostola, na detské služby, neskôr to bola konfirmácia a tu to u mňa skončilo. Pár krát mládežnické stretnutia ale potom len samé výsmechy ľudí okolo. Načo tam chodíš, nemá to význam, Boh neexistuje.Pomaly ale isto som tomu aj ja začínala veriť a stal sa zo mňa človek ktorý potreboval Boha len keď bolo najhoršie.No neskôr keď som zistila že niektorý žijú aj napriek tomu bez Boha a je im ešte lepšie ako mne, povedala som si že načo veriť, veď ak Boh je pomôže mi aj napriek tomu. A tak som upadla úplne až tak že som nadávala, striedala chalanov a spadla až na dno! Prišla jedna výkendovka s mládežou kde som počula veci ako vzdaj sa toho čo ťa obmedzuje a vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Začala som naplno veriť v Boha, začala som chodiť pravidelne na stretnutia a verte či nie som na 100% presvedčená že Boh existuje. Ručím vám za to že ak uveríte vo vašom živote sa začnú diať zázraky.V mojom sa začali a teraz sa už len modlím za to aby všetci tí ktorý neveria uverili.