Stále som veril v Boha, ale často som sa nesprával ako kresťan, keď som aj často nechodil v nedeľu do kostola, keď som nebol doma. Rodičia ma viedli ku Kristovi, ale ja som to stále asi nebral až tak vážne, alebo som nevedel, čo mám robiť. Pracoval som v cudzom meste mimo rodiny, ale Kristus mi teraz ukazuje cestu, kde chcem, aby cieľom bolo nebo.
Stal sa mi vážny úraz,po ktorom som mohol zomrieť,možno aj po operácii,alebo by som ostal s veľmi vážnymi následkami, či už fyzickými, alebo psychickými. Ale Boh na mne spravil zázrak a to nie len tým vyliečením, ale ako aj tak, ako je to napísané vo sv.písme Lk 15,24://Lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa.// Nechcem už viac umrieť, ale chcem žiť pre Teba Pane. Už nechcem byť márnotratný brat. Ukáž mi miesto, ako Ti môžem slúžiť. Dôverujem v Teba. Doktori, keď ma po dlhšej dobe vidia potichu hovoria, že to bol zázrak po takej diagnóze. Na začiatku som to až tak nevnímal, ale teraz viem, že ma Boh miluje. Som vďačný každému, kto sa za mňa modlil a orodoval za mňa. Teraz sa aj ja modlím za nich.