1 V prvý deň týždňa, včasráno, keď bola ešte tma, prišla k hrobu Mária Magdaléna a videla, že kameň je od hrobu odvalený. 2 Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k druhému učeníkovi, ktorého mal Ježiš rád, a povedala im: Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam ho položili. 3 Peter a ten druhý učeník šli k hrobu. 4 Bežali obaja spolu, ibaže druhý učeník bežal rýchlejšie ako Peter, takže prišiel k hrobu prvý. 5 Keď sa nahol, videl tam ležať plachty, ale dnu nevošiel. 6 Vzápätí za ním prišiel aj Šimon Peter, vošiel do hrobu a videl ležať plachty 7 aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Tá však nebola medzi plachtami, ale zvinutá osobitne na inom mieste. 8 Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobu prvý. Videl a uveril. 9 Ešte totiž nerozumeli Písmu, že má vstať z mŕtvych.

[learn_more caption=”Žalm 118″]
1 Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
2 Nech povie Izrael: Jeho milosrdenstvo trvá naveky.
3 Nech povie dom Áronov: Jeho milosrdenstvo trvá naveky.
4 Nech povedia tí, čo sa boja Hospodina: Jeho milosrdenstvo trvá naveky.
5 V tiesni som vzýval Hospodina a Hospodin mi odpovedal a vyslobodil ma.
6 Hospodin je so mnou, nebojím sa. Čo mi urobí človek?
7 Hospodin je so mnou, medzi mojimi pomocníkmi, pohŕdavo sa pozriem na tých, čo ma nenávidia.
8 Lepšie je utiekať sa k Hospodinovi, ako spoliehať sa na človeka.
[/learn_more]