Blog príspevok

Keď modlitba nezaberá…

Každý z nás má skúsenosť s tým, že sa modlíme, prosíme, klopeme a NIČ. Veľa naozaj veriacich ľudí má vtedy pre nás veľmi rýchlu a jasnú odpoveď: Asi je to Božia vôľa…

Niežeby ma takáto odpoveď neuspokojila, ale ako sa mám potom pozerať na slovo
–A dostanete všetko, o čo budete v modlitbe s vierou prosiť.– (Mt 21, 22) ?

Mnohým ľuďom potom prichádzajú na rozum otázky: Je to slovo pravdivé, alebo Boh plní len to čo mu vyhovuje? Urobil/a som niekde chybu ja? a hľadáme odpovede všade možne. Moja osobná skúsenosť je taká, že Boh je svojmu slovu verný!

Je viacero dôvodov, prečo naše modlitby nie sú (hneď) vypočuté (Božie načasovanie, neprosíme s vierou, Boh vidí ďalej ako mi, …. ). Jeden z tých dôvodov by sme si mohli viac popísať, pretože je to stále dosť častý problém mnohých veriacich ľudí.

– Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej izbietky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí – (Mt 6,6)
Nechcem rozoberať (ani to nie je pre tému tohto príspevku potrebné), kde a akou formou sa máme modliť. Na tomto úryvku z Božieho slova vám chcem poukázať na vážny problém, ktorý sa u nás veriacich vyskytuje.

Ak je človek skutočne veriaci, nemal by mať problém s pochopením toho, že modlitba musí byť úprimná. Keď v modlitbe vojdeme do prítomnosti Pánovej, nech už sme kdekoľvek, musí byť naša modlitba úprimná pred Pánom. Problém však nastáva v tedy, keď spravíme niečo, čo sa v tých veršoch nepíše.

Vojdeme do svojej “izby” (modlitbové stretnutie, osobná modlitba, …) pozveme tam Boha, zavrieme za sebou dvere a v úprimnosti prednášame Bohu svoje vďaky, chvály, prosby… potiaľto je to v poriadku, ale čo sa stane potom? Svoju modlitbu ukončíme, vyjdeme zo svojej “izby”, znova zavrieme dvere a pre istotu ju aj zamkneme aj s Bohom vo vnútri.

Chcem tým len povedať, že často krát je miesto našej modlitby jediné, do ktorého Boha pozývame “zamkli sme Ho tam” a náš život je rozdelený na dve časti:

  1. čas na modlitbu kde zavoláme aj Boha
  2. bežné záležitosti kde si žijeme po svojom. Neviem či sa Ho bojíme otravovať 😀 ale ak chceme, aby Boh konal zázraky v našom živote, nemôžme sa báť Ho pozvať do každej maličkosti v našom živote, či už varíš, žehlíš, kosíš trávnik, v práci, škole (aj keď pre niektorých je škola druhé hlavné miesto modlitby a prednášania prosieb 😀 ) v rozhovoroch s priateľmi, no proste všade!

Ježiš tiež neoddeľoval svoj život na čas s Bohom a čas bez Boha. Každú svoju minútu života preži s ním a pre Neho! pretože ako v písme hovorí:

– Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie, aby vaše ovocie zostávalo, a aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.  – (Jn 15, 16)

↓ (Ak sa ti článok páčil, povzbuď autora svojím “Like” / “Páči sa mi to”)

Pridaj komentár